Tak vitajte na našom blogu :) Prajeme príjemný zážitok :3

Sen piata časť

25. srpna 2011 v 17:27 | Ayumi |  Sen
Sen 5
Chcel sa jej dotýkať, chcel ju držať vo svojom náručí. Chcel ju bozkávať. Chcel ju mať len pre seba. Začalo pršať. Ako v romantickom filme. Kyumi sa usmiala, potom sa pozrela na Kevina. Položila mu ruky okolo krku a pozrela sa mu do očí. V jej očiach bol vidno šok a láska. Dlho sa tak na neho pozerala. Potom si stúpila na špičky a ticho ho objala. Ale iba na krátku chvíľu. Potom sa na neho usmiala. Pohladila ho po líci a chcela odísť a plakať. Ale on jej to nedovolil. Objal ju. Jeho hruď sa opierala o jej chrbát.


"Opustila by si ma? Vyznal som ti lásku a chcela si odísť? Prečo? Prečo, keď sa snažím niekomu venovať všetok svoj čas tak sa to pokazí".
"Nič si nepokazil Kevin len ja som šťastná. Ja by som nemala odvahu ti to povedať, prepáč ja by som to nedokázala. Strašne ma to mrzí".
Pri tých slovách sa obidvaja rozplakali. Vidieť chalana ako plače sa nevidí každý deň. Chytila ho za rukávy. Otočila sa na neho. Utrela si slzy do rukáva a potom aj jemu.
"Nemôžeš plakať vieš ako by si vyzeral. Potom by nám to nepomohlo a tvoji fanúšikovia by mali celosvetovú depresiu".
Usmial sa. Objal ju. Dlho sa pevne objímali. Nevadilo im to, že na nich prší. Veď čo by sa mohlo stať. Len prechladnú ale nič viac.
"Pôjdeme ku mne. Aj tak u nás nikto nie je doma a ty nemôžeš ísť takto prechladneš alebo mi skončíš v nemocnici".
"Takže ja ty skončím v nemocnici? Ja? hovoríš ako keby som bol tvoj".
"Prestaň teraz sme plakali obidvaja tak ma prosím ťa nerob mi to. Lebo hovorím, že to nedopadne dobre".
buchla ho do ramena. Na hlavu mu dala kapucňu a samozrejme mu dala šál aby ho nebolo tak ľahko spoznať.
"Cítim sa ako nejaké malé dieťa ktoré treba utešovať".
"Tak sa cíť ako chceš ale ideme nenechám ťa tu takto".
Chytila ho za ruku a ťahala ho k nej domov. On sa nijako nebránil a usmial sa. Musela niečo vymyslieť aby ich nikto nezbadal. Išli najtemnejšími uličkami v celom Soule. Nevedela či sa bojí viac fanúšikov alebo pocitu, že jej ho niekto zoberie.
"Prečo ideme najtemnejšími uličkami Soulu?".
"Neviem aby ťa niekto nezbadal a nedofotil. Nezniesla by som to keby sa to vynorilo na povrch".
"Bojíš sa o náš vzťah?".
"Áno bojím. Viac ako o svoj život".
"Prečo?".
Zastala otočila sa na neho. Usmiala sa.
"Saranghaeyo Kevin. Stačí ti to ako odpoveď?".
Stisol jej ruku. Usmial sa a letmo ju pobozkal.
"Táto odpoveď mi úplne stačí".
"Tak to som rada. A nikomu nepovedz kde bývam".
"A komu by som to povedal? Nechcem aby ťa obťažovali iný chalani okrem mňa".
"Ále Kevin? Takéhoto ťa nepoznám. Kde je ten plačúci a romantický Kevin?".
"Ten si dal dovolenku. Teraz nastupuje nežný a romantický Kevin".
"Tak poď za chvíľu už budeme u nás".
Keď sa tam už konečne dostali. Otvorila dvere. Vedela, že nikto nebude doma a mala pravdu.
Pozvala Kevina ďalej. Vyzuli sa a zamierili si to do jej izby.
Keď sa malá Sam s Ayumi rozlúčili s Leeteukom zamierili si to k nej domov.
"Mami?".
Otočila sa na ňu. Usmiala sa.
"Čo sa deje Sam?".
"Nebude sa tvoja rodina na mňa hnevať? Nechcem aby si mala problémy".
"Si moja dcéra Sam a ja nedovolím aby ti niekto nadával teraz budeme stále spolu v dobrom aj zlom. Hlavne sa ničoho neboj".
Usmiala sa. Potom objala svoju mamu. Konečne, keď boli doma s radosťou si vydýchli. Ale v tom sa objavila celá jej rodina. Pomaly sa otočila.
"Ahojte. Ako sa máte?".
Ako si všimla nikto nebol s toho nadšení. Ayumi nahodila svoju vážnu tvár. Vyzula sa. Pomohla aj malej Sam. Zobrala ju na ruky a položila ju na gauč vedľa malého Maxa a zamierila si to do kuchyne. Sadla si na stoličku. chcela im to vysvetliť ale nemala možnosť.
"Kto to je Ayumi?".
"To je moja dcéra. Teda nie je to moja naozajstná dcéra ale beriem ju tak".
"Odkiaľ je?".
"Z detského domova. Ušla lebo sa oni o ňu nestarali a keby tam aj ostala poslali by ju niekam do Ázie a to som nemohla dopustiť mami".
"Prestaň Ayumi! Čo si myslíš? Že sem dotiahneš každé dieťa ktoré zostane na ulici? Toto nemôžeš robiť. Vieš aké je to nebezpečné".
"A čo mám byť ako ty! Nie nebudem ako ty. Nikdy nebudem taká ako si ty. Sama sa rozhodujem čo bude a čo nebude s mojím životom. Ty by si mi mala byť oporou a nie takto po mne kričať".
Postavila sa. Zobrala si všetky veci. Prišla po malú Sam a zamierila si to do izby.
"Tak dobre. ako myslíš ale nebudeš potom v mojom dome".
Toto ju vytočilo a nahnevalo.
"Ako myslíš? Je to tvoje rozhodnutie a ja nemám žiadne právo ti niečo do toho hovoriť. Tak my pôjdeme".
Zavrela za sebou dvere s Sam v náručí. Chcelo sa jej plakať ale nemohla ukázať aká je zraniteľná a slabá.
"Mamina kam pôjdeme?".
Smutne sa na ňu pozrela. Rozplakala sa.
"Neplač miláčik nemusíš sa ničoho báť ja nedovolím aby sme boli na ulici".
Vybrali sa chladnou ulicou Soulu do jej "nového domu". S Lucy si ho dostali od jej strýka takže by sa dalo povedať, že je to ich útočisko v prípade núdze. Otvorila dvere. Ako si pamätala nechali to tam v čistom. Tak to aj ostalo. Malá Sam jej zaspala v náruči. Položila ju na gauč a zakryla dekou. Sadla si vedľa nej. Zapla si televíziu. Zobrala si do rúk telefón a samozrejme, že chcela niekomu zavolať ale nevedela komu.
"Čo budem robiť?".
Ani sama nevedela. Už sa jej vybíjal telefón tak musela niečo vymyslieť ale nevedela čo.
"Komu zavolám?".
"Nevedela komu má zavolať. Dievčatám nechcela volať aj tak mali svoj vlastný program. Leeteukovi tiež nie jeho už dosť obťažovala. Pozrela sa na malú Sam. Videla ako sladko spí. Pobozkala ju na líce. Zobrala si ju do náruče. Vypla televíziu a len tam tak sedela. Rozmýšľala čo bude robiť. Musela niečo vymyslieť aby sa mala Sam dobre.
"Neboj sa Sam niečo vymyslím".
Tak tam sedela na gauči a rozmýšľala.
Lucy tam sedela s Taeminom. Držala ho za ruku.
"Nepôjdeš nikam. Ku mne si ľahneš a bude to. Nikde ťa nepustím".
On sa len usmial a hodil sa vedľa Lucy. Usmial sa na ňu a pohladil ju po vlasoch.
"Myslela som, že pôjdeš preč".
Pozrela na neho psími očami. Potom sa usmiala a zakryla ho svojou dekou. Stále sa na seba pozerali.
"A čo bude s tvojou priateľkou?".
"Nič. Nezaújma ma teraz mám teba a to mi stačí. Viem, že som ti ublížil a bolelo ťa to ale nevedel som, že príde za mnou".
"Tak si sa mal schovať. Alebo by som ťa zachránila".
Usmial sa. Zase ju pohladil po hlave. Pritúlil sa k nej. Položila si ruku na jeho bok. Začal ju hladkať po pleci. Zavrela oči. Snívala o sebe a Taeminovi. Bola už v hlbokom spánku ani si nevšimla, že ju Taemin pobozkal na pery a odišiel. Na druhý deň sa zobudila s úplnou opicou. Strašne ju bolela hlava ale musela ísť do roboty. Preto tam šla aby si niečo zarobila. Chodila z jednej strany na druhú. Keď sa už konečne dostala do kuchyne sedela tam jej mama. Pozrela sa na ňu s tým istým pohľadom ako keby chcela naznačiť, že jej musí niečo vysvetliť.
"Dobré ráno mami. Teraz ti to nevysvetlím musím ísť do práce. Potom sa porozprávame. Ľúbim ťa mami".
"Poď sem Lucy. Toto neodložíme na budúce ako každú tému. Sadni si sem".
Sadla si naproti mame. Mama je podala aspirín a vodu. Ona ju samozrejme, že vypila už nechcela mať pocit tlaku v hlave.
"Takže za prvé čo sa tu včera stalo? Za druhé kto bol ten chlapec čo odišiel okolo tretej z nášho domu? A po tretie kde sú všetky fľašky alkoholu?".
Vysvetlila jej všetko čo bolo potrebné ale až na pár vecí ktoré jej nepovedala ako napríklad, že fľašky alkoholu darovala nechcela ich mať v dome, keď je jej mama tehotná. Vytvorila si nového kamaráta. A samozrejme, že jej nepovedala, že sa opila ako buk.
"Je všetko v poriadku?".
"Hej neboj sa mami. Všetko je v naprostom poriadku neboj sa".
Pohladila svoju dcéru po líci. Vtisla jej pusu na čelo a odpochodovala do obývačky si pozrieť svoju telenovelu.
Uvedomila si, že jej niečo zabudla povedať.
"Mami ale nepovieš to ShinDongovi, že?".
Pozrela sa na ňu. Potom ukázala na jeho fotku.
"Keby som mu to povedala tak by ho šľak trafil a nemienim mu dávať na hlavu aj naše starosti".
Rýchlo sa išla osprchovať. Obliekla sa a rýchlo išla otvoriť. Vo dverách stáli členovia Super Junior.
"Ahojte. Odkiaľ idete?".
"No išli sme okolo tak sme povedali, že vás navštívime a potom som si spomenul, že tu bývam".
"Dobre prepáč".
Zobrala si telefón a vytočila Ayumine číslo. Ale nikto jej nezdvíhal,. Zdalo sa jej to dosť divé, že nezdvíha telefón. Vždy jej ho zdvihla ale dneska nie.
"Čo sa deje?".
"Nič všetko je v poriadku".
Tak toto je divné. Pomyslela si a išla za chalanmi do obývačky. Celý čas rozmýšľala kde by mohla byť, keď nezdvíha telefón.
O dve hodiny jej zase zavolala ale ani vtedy jej nikto nezdvihol. Vyskúšala to aj na facebooku ale ani tam nebola. Začínala sa už báť.
"Deje sa niečo?".
Pozrela sa na chalanov a snažila niečo povedať ale nevedela čo.
Pokračovanie nabudúce.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama