Tak vitajte na našom blogu :) Prajeme príjemný zážitok :3

Sen šiesta časť

25. srpna 2011 v 17:27 | Ayumi |  Sen
Sen 6

Ale za tú dobu ju absolútne nič nenapadlo. Ani mäkké F. Nič ako keby sa jej zastavil rozum a nič jej neprichádzalo na um. Malá stále spala. Teraz musela vymyslieť ako si nájde nabíjačku na telefón. Začala ju hľadať ale nič nenašla. Ani v obývačke ani v kuchyni. Potom si spomenula na šuflík kde boli. Luskla prstami.
"Bingo!".
Zapojila telefón do nabíjačky. Dala si tichý tón aby malú nezobudila aj tak vedela, že bude mať plno neprijatých hovorov od Lucy. Telefón stále zvonil. Nakoniec mala 12 nepriatych hovorov a 4 SMSky. Samozrejme mala aj od mamy ale tie nechcela čítať. Vytočilo Lucyno číslo. Chvíľu to zvonilo až to nakoniec zdvihla. Miesto ahoj po nej začala kričať vedela, že sa o ňu bála.


"Zbláznila si sa. Prečo si mala vypnutý telefón!! Vieš ako sme sa báli".
"Upokoj sa Lucy nič sa mi nestalo neboj sa. Aj tak som v poriadku. Tak sa prosím upokoj. A hlavne žiadne stresy".
"Pohádala si sa s mamou kvôli malej?".
Cítila smútok v jej hlase.
"Bože odkiaľ o tom vieš?".
"Prosím ťa ako keby Leeteuk vedel byť ticho predo mnou. Ideme za tebou hneď sme tam".
"Hej opováž zložiť!".
Neskoro zložila. Telefón si položila na stôl vydýchla si. Pretrepala si vlasy a vydala sa do kuchyne. Stála pred chladničkou a pozerala na ňu ako na zázrak.
"Musím ísť potom nakúpiť. Lebo tu umrieme od hladu".
Dvere sa otvorili a v nich stála celá garda Super Junior a Lucy. Pozrela sa na malú a potom pribehla k nej. Buchla ju do ramena tak silno, že mala celú ruku červenú.
"Zbláznila si sa? Takto ma fackať? Šibe ty alebo čo?".
"Mne nešibe asi tebe áno".
"A ako som ti mala dať vedieť, keď sa mi asi vybil telefón. Čo mala som ti hodiť skalu s papierikom do okna. Rozmýšľaj trochu. A keby si náhodou si nevšimla nie som tu sama tak prestaň kričať lebo ju zobudíš".
"Dobre prepáč. Bola som trochu viac unáhlená ako som si myslela".
"Trochu sestrička? Veď si na ňu vyletela ako hurikán Lucy".
"Bála som sa. To je všetko. Nemusíte hneď po mne kričať. Prepáčte".
Otvorila chladničku a pozrela sa do nej. Zahmkala.
"Pôjdeme do obchodu. Oni sa zatiaľ postarajú o malú".
"Dobre tak poďme. Aj tak by si ich nebrala, že?".
"Tak to si buď istá, že nie".
"Myslela som si. Zostanete tu? Keby ste boli smädný tam máte nejaké minerálky. Budeme sa ponáhľať. Takže nemusíte byť nervózny".
Zobrala si bundu. Čakali už na výťah, keď tam prišiel Leeteuk.
"Prepáč Lucy mohol by som hovoriť s Ayumi".
Usmiala sa. Pozrela sa na ňu.
"Hej samozrejme. Počkám ťa dole miláčik".
Zostali tam len oni dvaja.
"Čo sa deje?".
"Nič ja som len chcel vedieť aby si so mnou rátala kedykoľvek. Je to naša dcéra".
Zasmial sa. Jemne sa dotkla jeho líca a vtisla mu pusu na líce.
"Samozrejme, že to viem Leeteuk. Neboj sa. Vždy s tebou rátam".
Kyumi sedela s Kevinom v jej izbe. Nie, že by jej to vadilo ale proste necítila sa vo svojej koži.
"Peknú máš izbu".
"Prosím ťa. Nič nie je na nej pekné. Je to obyčajná dievčenská izba nič viac".
"Ale nebuď taká. Náhodou je pekná lebo to ja hovorím. A to som chalan".
"Ja viem, že si a som rada, že si chlap. Si aspoň jediný ktorý ma počúva".
"Počúvali by ťa len musíš na to mať správne témy, rozumieš?".
"Správne témy?".
"Samozrejme. Chalanov nezaújmajú tie dievčenské veci typu "chudnem" "som tučná" alebo "že je ona krava". Proste sa musíš do nich vžiť a ukázať im, že sa o to zaújmaš".
"To mi ako dávaš radu?".
"No tak by som to nenazval. Ja ti chcem len pomôcť".
"Neboj sa Kevin ja to sama zvládnem a keby aj nie. Spýtam sa nejakého kamaráta. Nie si jediný chalan ktorého poznám".
"Teraz mám žiarliť alebo nie?".
"Hm ja neviem ako chceš. Ale nie robím si srandu nechcem aby si žiarlil. Alebo počkaj nevidela som ťa žiarliť".
"To ani nechci. Ja som veľmi žiarlivý".
Objala ho. Sedela mu na kolenách a rukami mu išla do vlasov. Potom sa usmiala a letmo ho pobozkala na pery. Len sa usmial. Tento krát bol ďalší bozk vášnivejší a žiadanejší. Ležali už na posteli. Pobozkala ho na pery. Prevalila ho na bok. On sa pri tom začervenal.
"Čo sa deje? Nevadí ti to?".
"Nie neboj sa prežijem to".
"Si to najlepšie čo ma stretlo aj, keď sme sa skoro rozišli".
"Vedel som to. Som rád, že ta poznám a nikdy by som nedopustil aby sa ti niečo stalo. NIKDY".
"Ja to už dávno viem. Ale pekne to znie, keď to hovoríš".
"Musím byť aspoň trochu romantický. Chcem urobiť aspoň dobrý dojem. A myslím, že ty máš rada taký typ ľudí".
"Hej a odkiaľ to vieš?".
"Myslel som si to. Mám šiesty zmysel. Niečo ako mávate vy ženy".
Zamyslene sa potlakpal po čele. Usmial sa. Z vrecka si vytiahol telefón a pozrel sa na čas.
"Už musím ísť. Dneska máme skúšku a nechcem aby Soohyun na mňa zase nadával, že kde som bol. A keby si niečo potrebovala. Budem mať pri sebe telefón, Uvidíme sa neskôr".
"Dobre nezabudnem na to. A vydajte zo seba len to najlepšie. Nech som na teba pyšná. Mám ťa rada Kevin".
Otočil sa, len sa usmial a nič nepovedal. Kyumi tam len tak ležala a usmievala sa ako slniečko na hnoji. V izbe zostala sama. Zajtra pracuje tak by si mala čo najlepšie oddýchnuť. Ale nič sa jej v tejto chvíli nechcelo. "Čo budem dnes robiť?". To bola jej otázka ale nič jej neprišlo na um. Dnes sa skoro vyspala s Kevinom. Hneď sa jej pri tom zaliali líca červenou farbou. Začala po posteli skákať ako päť ročné dievča ktoré oslavuje svoje narodeniny. Do izby prišla jej mama.
"Kyumi prosím poď mi pomôcť chceme urobiť detskú izbu aby sme potom nemali toho toľko veľa".
"Idem mami. A myslím, že to je dobrý nápad. A otec je kde?".
"Čo myslíš? Je na pive so svojimi kolegami. Tú novinu by si nikdy nenechal ujsť".
Lucy išla s Ayumi do obchodu. Celá cesta do obchodu bola tichá. Toto bolo docela nezvyklé. Nikdy neboli ticho ale teraz boli.
"Tvoja mama mi volala. Mala o teba strašný strach. Mala som pocit, že aj plakala. Potom mi všetko vysvetlila. Nechcela aby si skončila tak ako ona. Veď v teba mala v 18tich".
"Ja viem Lucy. Ale čo som mala robiť. Nenechala by som ju na ulici. Na tom som až moc dobrá a myslím, že ani ty by si to nespravila".
"Teraz sa nejedná o mňa Ayumi. Len chcem vedieť či vieš čo robíš?".
"Neboj viem čo robím Lucy. A keby niečo mám tu vás. A myslím, že niečo vymyslíme spolu. A mám dobrý pocit z toho".
"Len neurob nejakú chybu ktorú budeš ľutovať Ayumi".
"Neboj sa toľko o mňa. Nie som na tom tak zle, že by som niečo nevymyslela. A aj tak by som mala zájsť za mamou. A ospravedlniť sa, že som na ňu hneď vyskočila".
"Vedela som, že to povieš a mimochodom ako to je medzi tebou a Leeteukom?".
Vlasy si dala za ucho a jemne sa začervenala. Potom sa na ňu pozrela. Usmiala sa a objala ju.
"Veľmi dobre. nikdy by som si nemyslela, že práve skončím s ním. Vieš koľko dievčat túži len po ňom? Veľmi veľa a ja som práve s ním. To je ako nejaký sen. Nemyslíš?".
"Tak to sa teším ale aj tak som hovorila, že to takto dopadne. A opováž protirečiť".
"Dobre. mala si pravdu ale ja tak si myslím, že to je veľmi skoro, nemyslíš? Nejako moc rýchlo sa to stalo. Nie, že by mi to vadilo ale moc rýchlo sa to deje".
"Nechápem čo sa bojíš. Aj tak si myslím, že je pre teba ten pravý. Aj, keď je o 9 rokov starší".
"Vedela som, že to povieš. Nie je to Taemin?".
Otočila sa. A išiel rovno za nimi. Drgla do Lucy. Tak ja vás nechám a stretneme sa v obchode. Ako povedala tak aj spravila. Nechala ju tam samú. Taemin ako správny džentlmen ju pozdravil prvý.
"Ahoj. Dlho sme sa nevideli. Vedel som, že na teba narazím. To je osud".
"Len si toľko nefandi. A kde máš polovičky?".
"Myslíš fanúšikov alebo členov?".
"Obidvoje".
"Takže fanúšikovia sú vzadu poprosil som ich aby som mohol byť s tebou o samote a potom sa im budem venovať. Vieš cením si chvíle, keď môžem byť s tebou".
Objala ho. V objatí boli už hodnú chvíľu. Nechceli aby sa skončila ich chvíľa ale na výber nemali.
"Dostal som dva lístky do kina. Takže by sme mohli ísť niekedy do kina. Chcela by si ísť so mnou, slečna?".
"Samozrejme mladý pán. Dám ti vedieť, kedy budem mať voľno. Takže to bude viacmiestne rande".
Smutne si vydýchla. Viac sa zaborila do jeho svetra. Jednou rukou ju objal okolo ramien a druhou jej hladkal vlasy.
"Tak to sa nemusíš báť láska. Budeme tam len my dvaja a nikto iný. Sľubujem a myslím, že sa ti to bude páčiť".
"Ty už máš plán. To si kedy stihol vymyslieť?".
"Zato, že mám iba 19 a som chalan. Tak viem myslieť aj dopredu. Teším sa, keď ma spoznáš úplne. Chcem aby si vedela všetko o mne".
"Naozaj? Teším sa, keď aj ty budeš poznať ďalšie moja ja. Máme na to dosť času aby sme sa úplne spoznali. Len sa bojím, že sa niečo pokazí a potom už nebudeme toľko spolu".
Rukou jej nadvihol bradu. Pozeral sa jej rovno do očí. Usmial sa.
"Nemusíš sa ničoho báť. Nedopustím aby sa niečo také stalo".
"Sľubuješ?".
"Na svoj život. Nedopustil by som to. nechcem ťa stratiť, keď som ťa teraz našiel. Na to ťa moc ľúbim".
Pokračovanie nabudúce.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama