Tak vitajte na našom blogu :) Prajeme príjemný zážitok :3

Sen štvrtá časť

25. srpna 2011 v 17:25 | Ayumi |  Sen
Sen 4
Odpadla. Rýchlo ju chytil aby si náhodou neublížila. Držal ju jemne v náručí.
"Prečo si to urobila? Si mladá a už si sa dokonca aj opila. Mohla si niečo iné vymyslieť. Ja som ti chcel vysvetliť, že to nie je moja priateľka ale nedala si mi možnosť".
Položil ju na posteľ. Zakryl ju dekou. Ľahol si vedľa nej otočil sa na ňu aby lepšie videl. Celý čas na ňu pozeral. Niekedy ju pohladil po vlasoch. Celý čas pokojne spala. Po malej chvíli zaspal aj on. Celý čas spolu spali. Okolo pól štvrtej ráno sa zobudil. Pretrel si oči. Pozrel sa na ňu. Spala pri kraji postele a samozrejme odokrytá. Zhlboka sa nadýchol pritiahol ju k sebe bližšie.


"Prečo si tu?".
"Zobudil som ťa?".
"Nie teraz som sa zobudila. Prečo si neodišiel? Mohol si kľudne odísť a mňa tu nechať. Mohol si..".
Chytil jej bradu a jemne jej pobozkal čelo potom líce a nakoniec zamieril k perám. Pozerali sa na seba, nič nepovedali. Chcelo sa jej plakať ale nemohla ukázať, že je citlivá, že ho strašne miluje.
"Chceš aby som išiel?".
"Ja by som bola najradšej keby si nešiel ale musíš ísť. Nechcem aby mal nejaké problémy".
Stále mu držala líca. Pri tom jej padali slzy veľké ako hrachy. Chcela odísť ale nemohla kvôli nemu. To by nedokázala a nechcela o neho prísť a nevidieť ho.
"Nepôjdem. Nenechám ťa tu samú bez dozoru. To si môžeš vyhodiť z hlavy. Keď niečo chceš stačí mi to povedať".
"Chcem aby si bol šťastný s tvojou priateľkou. Nechcem vám do toho nejako zasahovať".
Postavila sa. Chcela ísť na toaletu. Ale nevedela kde sa nachádza.
"Taemin kde mám toaletu?".
Pri tom sa zasmiala. Išla k nemu. Tahala ho za ruky aby jej ukázal kde má toaletu.
"Počkaj veď už vstávam nemusíš sa nikam ponáhľať. Veď idem".
"Ale môj močový mechúr to nezvládne tak prosím pohni si".
Keď sa postavil chytil jej ruku. Keď našiel toaletu išiel s ňou do vnútra. Celá v šoku si sadla na toaletu.
"Taemin toto už zvládnem sama. Tak prosím aspoň sa otoč".
Otočil sa. Konečne mohla urobiť svoju toaletu. Keď už bola hotová išla si umyť ruky. Usmiala sa na neho. Mokrými rukami mu chytila líca pritisla si ho k sebe jemnou pusou mu chcela poďakovať. Rýchlo si ľahla na posteľ zobrala si deku a celá sa zakryla aby Taemin sa nemal čím zakryť. Pri tom sa smiala ako postava v horore. Ľahol si na ňu. Ruky mal vedľa jej hlavy.
"Zase ma chceš pobozkať?".
"Kto povedal, že ta chcem pobozkať. Nepobozkala si ma náhodou teraz ty?".
"Ja? A kedy prosím ťa?".
"V kúpeľni?".
"Tak na to si nespomínam. Nevymýšľaj si".
"Ja si nevymýšľam. Takto to na mňa zvalíš a potom mi ešte aj nadávaš".
"Ja nikomu nenadávam. Ja iba konštatujem a to je rozdiel".
"Nekonštatuj a daj mi radšej deku lebo zmrznem".
"Nedám ty moju deku. Je to moja deka. Choď si kúpiť".
Postavil sa. Zobral si sveter a išiel k dverám. Bola smutná, že ju opúšťa".
"Kam ideš? Chceš ma opustiť?".
"Idem si kúpiť deku Lucy. Keď mi nechceš dať?
"No vlastne ja som utiekla?".
Ayumi bola v šoku. Pozrela sa ňu. Nemohla tomu uveriť,
"Odkiaľ si utiekla? Prečo si utiekla?".
"Lebo nikto ma nemal rád. Každý sa staral len o seba a o mňa ani nezakopli. Preto som utiekla aby sa o mňa nemuseli starať".
"Teraz sa určite o teba boja. Kde bývaš? Pôjdeme ťa odniesť".
"Ja bývam v detskom domove".
Leeteuk sa pozrel na Ayumi a potom na malú Sam.
"Prepáč mi to Sam ja som nechcela byť taká ale toto som nikdy nezažila. Je mi to ľúto".
"Ja sa tam nemôžem vrátiť".
Smutne sa pozrela na zem. Prišlo jej ju ľúto. Nechcela aby zostala na ulici. Keď sa tam nemôže vrátiť. Vytiahla si telefón zobrala si malú Sam na kolená. A pozrela sa na ňu.
"Pamätáš si telefónne číslo do detského domova?".
Prikývla na súhlas. Vytočili spolu číslo. Ayumi rýchlo podala telefón Leeteukovi. Ten na ňu pozrel dosť zmetene. Jemne ho poprosila.
"Prosím Leeteuk. Tebe aj tak uverí než mne".
Leeteuk sa postavil a začal sa rozprávať s nejakým človekom ktorý to zdvihol.
"Prepáč mi to Ayumi. Leeteuk sa na mňa určite hnevá".
Pohladila ju po hlave. Potom si oprela hlavu o jej.
"Neboj sa. On to pochopí neboj sa. On je dobrý človek".
Rozplakala sa. Prišlo je jej ľúto. Zobrala ju na ruky a vybrala sa za Leeteukom. Nevyzeral nejako nadšene. Pozrela sa na neho smutným pohľadom. On ju za to pohladil po hlave a pobozkal na čelo. Stále chodila za ním dokým sa neukončil hovor. Sadol si naspäť na miesto. Vyzeral dosť nahnevane.
"Ako si dopadol? Zoberú ju naspäť? Môže sa vrátiť? Prosím nebuď ticho a povedz mi to".
Prisadol si k nim. Chytil ich za ruky. Chvíľu mu trvalo než niečo povedal.
"To asi nebude možné. Povedali, že je to preplnené. Keby neodišla poslali by ju niekam do Ázie. Ževraj urobila dobre".
Toto ju vytočilo. Podala Sam Leeteukovi.
"Urobila dobre? Toto myslia vážne? Poslali by ju do Ázie? A to nemajú peniaze? Nech ma neštvú! Čo si o sebe myslia".
Sam s Leeteukom na ňu dosť šokovane pozreli. Teraz sa cítili ako rodina. Leeteuk by bol otec, Sam dcéra a Ayumi mama.
"Upokoj sa Ayumi. Nemusela by to byť ich chyba".
"Tak potom ako sa o tie deti starajú".
Položil ju na stoličku. Prišiel k nej. Chytil ju za ramená a usmial sa. Položila si líce na jeho rameno.
" Čo budeme robiť? Kam ju dáme?".
"Pôjde ku mne a potom sa uvidíme. Ja niečo vymyslím".
"Potom by mohla ísť ku nám".
Vystrela sa. Pozrela sa na Sam. A samozrejme aj na Leeteuka.
"Nie to netreba. Aj tak pripravujete 5 album a ja by som nechcela aby si mal ešte ďalšiu robotu".
"To je v poriadku. Budeme to brať tak, že ty budeš mama ona bude naša dcéra a ja budem otec".
"Leeteuk?".
Pozrela sa na neho. Naklonil sa ku nej a pobozkal ju. Dotkol sa jej vlasov. Položila mu ruky na ramená. Malá Sam ich obidvoch objala.
"Zvládneme to".
Oprel si čelo o jej. Pozrel sa jej do očí. Usmiala sa. Potom nasledovala ďalšia pusa.
Pomaly išli domov. Kyumi sa stále pozerala na Kevina. On sa pri jej pohľade usmieval.
"Kevin? Aký sú tí nový členovia?".
"Myslíš AJ a Hoona?".
Pozrela sa na neho. Potom ho jemne buchla do ramena. On ju chytil okolo boka.
"Koho iného by som myslela?".
"Tak ja neviem. Kohokoľvek na tomto svete".
Rukami ukázal na všetko okolo seba. Len sa usmiala. Zase si spolu preplietli prsty.
"Nezabudni zajtra na mňa. Potom budem mať smutný deň a to nebude moc dobré. Mysli na mňa. Budem aj ja na teba myslieť".
"Kedy som ja na teba nemyslela. Myslím na teba každý deň Kevin".
Pri tom sa začervenala. chytila mu líca a začala nimi pohybovať ako 50 ročná babička ktorá to robí každú návštevu vnúčeniec.
"Nerob Kyumi. Budem veľmi zlý".
Začal to aj on robiť. Smiali sa pri tom. Potom mu líca pustila. Chytila mu ruky. Usmiala sa.
"Vyhral si Kevin. Priznávam si perfektný".
"Pekné je to počuť od teba".
"Odo mňa je všetko pekne počuť. Nezistil si to ešte?".
"Zistil ale chcel som aby si to vedela. A keby som ti to nepovedal. Určite by si ma ušteklila k smrti".
Zastala pozrela sa na neho. Nahodila šibalský úsmev. Pozrel sa na ňu.
"Nie. Dúfam, že to nechceš urobiť Kyumi? Som dosť šteklivý".
"Lepšie pre mňa a čo by sa stalo keby som ťa začala štekliť. Nič len by sme si užili spoločnú chvíľu".
Podišla k nemu a začala ho štekliť na bruchu. Potom podišla trochu vyššie. Celý čas sa len smial a krčil aby ho už nemusela štekliť.
"Nie prosím nerob mi to. Chceš aby som sa pocikal?".
Prestala pozrela sa na neho. Celá udychčaná si napravila vlasy. Podišla k nemu ešte bližšie.
"Kevin?".
Pozrel sa na ňu. Usmial sa. Vystrel sa aby nadobudol dojem, že je vyšší. Aj ona sa vystrela ale nebola taká vysoká ako on. Začala sa smiať.
"Nerob sa hrdinom áno?".
"Ja sa žiadnym hrdinom nerobím len dávam najavo, že som vyšší a silnejší?".
"Silnejší? Naozaj? Neporazila som ťa teraz náhodou v šteklení?".
"Dobre priznávam porazila si ma ale to všetko nemení na situácií, že som straší, krajší, vyspelejší a slávnejší?".
"A teraz si ako chcel naznačiť, že si výnimočný a ja som len obyčajné dievča?".
"Nie tak som to nemyslel. Ja som chcel len povedať, že".
"Čo si chcel povedať? Že som obyčajná a ty si dokonalý. Že perfektný chlap ako ty nemôže mať dievča ako som ja? Nemyslel si tým náhodou, že k tebe sa hodí nejaké slávne a vyspelé dievča?".
"Prosím Kyumi. Tak som to nemyslel".
"Už pôjdem. Potom pozdravuj svoju dokonalú priateľku".
Ponáhľala som sa domov. Bola nahnevaná, zúrivá, smutná. Chcelo sa jej kričať. Ale nemohla.
"Saranghaeyo".
Otočila sa. Bola šokovaná.
"Čo si to povedal?".
"Sranghaeyo".
"Prečo mi to robíš?".
"Lebo neviem čo by som robil keby som ťa nemal. Keby som ťa nespoznal. Toto som nechcel povedať. Chcel som len naznačiť, že ja som ten pravý pre teba. A baby vždy letia na tých dokonalých".
"Ale ja nepatrím k tým dievčatám. Chcem obyčajného chlapca ako si ty".
Pomaly sa k nemu približovala. Približoval sa aj on. Chcel byť čo najbližšie ku nej.
Pokračovanie nabudúce.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama