Tak vitajte na našom blogu :) Prajeme príjemný zážitok :3

Smer kórea desiata časť

26. srpna 2011 v 20:53 | Ayumi
Směr Kórea 10
Nastal deň D.
V nových izbách sa pripravovali žiaci na svoj prvý školský deň. Samozrejme chalani s tým nemali problém ale čo dievčatá. Tí dnes prežívali najhoršie obdobie svojho života.
Sunshine MinHyo stála pred zrkadlom a pozerala sa na seba. Dlhé hnedé vlasy po ramená jej krásne sedeli s jej chudou postavou.
"Choi Seul Min ako vyzerám?".
Pozrela sa na svoju kamarátku ktorá si práve na seba dávala balerínky. Usmiala sa na ňu a naspäť si prečesávala vlasy pred zrkadlom.
"Ako by si samozrejme, že mohla vyzerať. Vyzeráš úžasne len sa prosím ťa toľko nestresuj si krásna"
"Ale prosím povedz mi pravdu. Naozaj ako vyzerám?".
Nahodila smutný výraz. Psími očami pozrela naspäť na svoju kamarátku Seul Min. Tá sa len usmiala a kamarátsky ju objala.
"Vyzeráš perfektne tak sa toľko prosím nestresuj. Nechcem aby si sa nejako strápnila. Tak poď musíme už ísť na raňajky".
Chytila ju za ruku. Vytiahla ju z izby a mierili si to do jedálne. Nikto nemal tušenie, že tam budú aj slávne skupiny. Mali toľké šťastie, že na jednu narazili a tým bola skupina INFINITE.

MinHyo mala pre nich slabosť a hlavne pre Lee Sung Jonga. Zastali, postavili sa k rohu aby nenápadne mohli prejsť. Seul Min si všimla, že sa jej kamarátka zamilovane usmieva tak sa aj ona musela nad tým pousmiať. Mala ho moc rada od ich debutu. Vždy sa chcela s ním stretnúť ale nikdy nemala tu možnosť.
"Choď si vypýtať podpis. On tu nebude stáť večne tak choď".
"Nejdem. Zbláznila si sa. Hanbím sa. Nepôjdem tam. Možno nabudúce".
"Koľko chceš byť ešte tvrdohlavá? Nečakaj dlho lebo ty šanca utečie".
"Chápem čo mi chceš povedať ale teraz sa na to necítim. A ty by si išla za Sungminom?".
"Teraz sa nerozprávame o mne a hlavne nie o ŇOM! Tak prosím nemeň tému".
"Ja ju nemením ja používam len tú istú taktiku ako ty".
Vyplazila jazyk na svoju kamarátku. Opatrne sa posunula aby do nikoho nenarazila a v tom sa to stalo. Narazila do neho. Nechápala ako sa tam mohol dostať ale nejako to v tej chvíli neriešila. Prvá sa ospravedlnila nechcela aby sa medzi nimi rozdúchala nejaká téma s typom "Lee Sung Jongmá priateľku?" "Koľko s ňou chodí?".
"Prepáč ja som nechcela moc sa ospravedlňujem. Prepáč mi to".
Len sa dotkol jej ramena. Pozrel sa na ňu a usmial sa.
"Vlastne to bola aj moja chyba takže by som sa mal aj ja ospravedlniť".
Tento krát sa usmial ešte viac a milšie. Ona si spomenula na tú fanúšikovskú tému. Tak musela vymyslieť aby sa to nestalo.
"Tak zabudnime na to a robme sa, že sa nič nestalo. Takže sa tak dohodneme dobre? Aj tak už musíme ísť".
Rýchlo išla za Seul Min aby sa nestratila. Chytila ju pod pazuchu a rýchlo sa poponáhľala do výťahu.
Maki Choi si práve vybaľovala posledné veci z kufra. Rozmýšľala nad tým, prečo ju práve sem prijali. Vedela, že mala vtedy trému a dosť poriadnu, keď prišla pred porotu bola celá od čokolády. O týždeň jej prišiel papier, že ju prijali, hlavný obor si vybrala spev. Venovala sa mu dosť dlho aby vedela aké má hranice a na čo vlastne má. Na školu zobrali aj jej najlepšiu kamarátku Song EunRin. Tá odišla na rok do Ameriky a potom sa musela vrátiť do Kórei kvôli škole.
"Song EunRin prečo si išla vlastne do Ameriky? Bála som sa ťa to spýtať".
EunRin si sadla vedľa Maki. Zhlboka sa nadýchla.
"Chcela som niečo zistiť. Či to čo robím má význam".
"A zistila si to?".
"Nie akokoľvek som sa snažila nedošla som na to. Celé noci som nad tým rozmýšľala ale na nič som nedošla".
"Spolu to zvládneme a keby aj nie tuto to určite nájdeš".
Silno objala svoju kamarátku. Nahodila svoj krásny úsmev, trému hodila za hlavu. Telefón si nechala na izbe. Chytila svoju kamarátku ta ruku a rýchlo si to zamierila do jedálne. Chcela si niečo uchmatnúť aby nezostala hladná.
"Kam ideme?".
"Ideme na raňajky a potom sa pôjdeme pripraviť na ten deň D".
"Ale Maki počkaj chvíľu".
Otočila sa a uprene sa pozrela na svoju kamarátku. EunRin sa mierne posunula dozadu pre prípad, že by dostala nejaký ten rýchly nápad.
"Neboj sa prosím ťa. Nie som teraz nebezpečná. Teraz ma burcuje tréma".
"Tak dobre. Môžeme ísť".
Tento krát sa poponáhľala aby ju nenapadol nejaký ten jej nápad. Konečne, keď boli vo výťahu. EunRin ju jemne strčila aby nestála reč. Samozrejme jej to musela vrátiť.
"Čo do mňa drgáš?".
"Kto povedal, že ja do teba drgám?".
Do výťahu vstúpili dve dievčatá asi v ich veku. Jedna sa smutne pozrela do rohu a tá druhá sa pozerala rovno pred seba. Nepoznali ich ale mali pocit, že by potrebovali nejakú pomoc.
Vo výťahu bolo absolútne ticho. Cítili sa dosť nervózne.
"Vy ste prváčky, že?".
Maki sa pozrela na dievčatá pred sebou. Usmiala sa aby sa uvolnili.
"Sme prváčky. Aj vy ste prváčky?".
"Sme. Sme radi, že sme poznali naše nové spolužiačky?".
"Tak podľa toho aký máte obor?".
Všetky sa pozreli na seba.
" Ja som tanečnica, a Sunshine je speváčka".
"Vážne? Tak to je výborné. Ja s EunRin sme speváčky".
"Takže ja budem sama?".
Sklesnuto si vydýchla. EunRin ju chytila za rameno.
"To nikdy nevieš. Ja som EunRin a toto je moja najlepšia kamarátka Maki".
"Ja som Seul Min a toto je moja mladšia sestra MinHyo".
Rozosmiali sa. Potom konečne prišli k jedálni.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama