Tak vitajte na našom blogu :) Prajeme príjemný zážitok :3

Smer Kórea deviata časť

26. srpna 2011 v 20:51 | Ayumi
Smer Kórea 9
Už necelých 20 minút čakali pred jedálnou. Dnes boli raňajky presunuté na 8 hodinu. Keď tam prišli bolo už 7:40 a ešte stále neotvorili jedáleň. SooMi sedeli na sedačke a nad ňou stála Seun Yeon a zabíjala ju pohľadom.
"Nepozeraj na nás tak prosím. Vyzeráš ako nahnevaná veverička".
"Veverička je zlatá ja som zlatá takže mi to vyhovuje".
Seun Yeon pozerala na plagát Lee Seung Giho vždy snívala, že sa s ním stretne. A teraz v to pevne verila, že sa jej ten sen splní. Že ho uvidí zoči voči a vypýta si podpis. Do zamyslenej Seun Yeon buchla SooMi.
"Poď už ideme na obed. Aby sme si stihli niečo zobrať".
Prikývla na súhlas s jej pomocou sa postavila. Nikam sa nechceli ponáhľať ale museli. Po tých nekonečných minútach čakania sa konečne dostali na radu. Zobrali si palacinky ktoré tam zostali. Rýchlo si našli miesta na sedenie. Pri jedení sa rozprávali o celom dni ako to všetko bude prebiehať.
"Hm som zvedavá v akej triede budeme? A s kým tam budeme? A aký bude triedny?".

SooMi pri tom zabehlo. Musela sa niečoho napiť. Zobrala si vodu ktorú jej niekto ponúkol.
"Ďakujem".
Pohár si vďačne zobrala. Chcela dotyčnému poďakovať v tom sa na neho pozrela. Spoznala ho. Bol To Kim Hyun Joong. Celý obsah pohára na neho v tom šoku vyliala. V tej dobe si uvedomila čo urobila. Najviac ako vedela sa poklonila až sa dotýkala kolenami, snažila sa zo seba dostať nejaké ospravedlnenie.
"Prepáčte ja som nechcela strašne sa ospravedlňujem. Bola to nehoda dúfam, že sa na mňa nehneváte".
Nemala odvahu sa mu pozrieť do očí. Stále zostala na zemi. On jej podal ruku a naznačil jej nech sa postaví. Pozrela sa na neho. On sa len usmieval. Podala mu ruku. Keď sa postavila chcela sa ešte raz ospravedlniť ale on ju predbehol.
"To je v poriadku je to len voda. Nemusíš si robiť také starosti. Si v poriadku?".
Nechápala prečo sa je pýta či je v poriadku. Potom jej to doplo.
"Samozrejme som v poriadku. To by som sa mala pýtať ja vás".
Zasmial sa. Potom si nasadil okuliare.
"Môžeš mi tykať".
Len sa usmial a odišiel. Stále bola v šoku. Prisadla si naspäť. Celá v šoku tam len tak sedela a pozerala sa na ňu. Zostali takto asi päť minút. Seun Yeon sa začínala báť o svoju kamarátku pomaly báť. Rukou jej mávala pred tvárou ale nič sa nedialo. Potom ju napadla jedna maličkosť ktorá vždy fungovala. Zobrala si pohár vody a na surovo jej ho vyliala do tváre. Hneď ako sa to stalo prebrala sa. Pozrela sa na svoju kamarátku a chcela niečo povedať ale niečo ju v tom premáhalo.
"Máš šťastie, že mám dobrú náladu lebo za toto by si mala ten najhorší trest vo svojom živote. A ešte raz to spravíš a koleduješ si o poriadny malér moja zlatá".
"Tak a si naspäť. Čo teraz?".
"Najeme sa a pôjdeme naspäť na izbu".
"Ani som sa nemusela pýtať. Vedela som, že to povieš. Tak prečo som sa pýtala?".
"Ako to mám vedieť. Ale keby si sa ma pýtala či som v poriadku tak som v poriadku nemusíš sa ma nič pýtať".
Potom sa hneď vrátili do izieb. SooMi si to hneď zapísala na nejaký papier aby na to nezabudla a Sen Yeon išla robiť svoju obľúbenú činnosť pozeranie drám s Lee Seng Gim.
"Zase to ideš pozerať?".
S nohami prekríženými do tureckého sedu. a vlasmi v gumičke.
"Nepýtaj sa, keď vieš. SooMi ja som si asi zabudla tie cédečka?".
"Máš na sebe okuliare? Keď ich nemáš si slepá ako krtko. Tak si to skontroluj".
"Bože si vtipná".
Na tieto jej vtipy už bola dávno zvyknutá. Po menšej chvíli ich už konečne našla. Ale v tom im niekto zaklopal na dvere.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama