Tak vitajte na našom blogu :) Prajeme príjemný zážitok :3

Smer Kórea štvrtá časť

25. srpna 2011 v 18:23 | Ayumi
Smer Kórea 4
Na druhej strane sveta v zasadačke sa preberali nový študenti ktorý nastúpia na univerzitu. Delili sa na praktikantov a budúce skupiny. V skupine praktikantov bolo veľa mladých ľudí a v skupine budúcich skupín bolo len desať mien.
"Nechcete to už zmeniť pán Namakawa?".
"Nie toto mi stačí. Pán Tae Hyun prosím choďte skontrolovať triedy. Pán Ji Hoon prosím zavolajte mi Nichkhuna, Onewa, DongWoona a Minha".
"Áno pán Namakawa".
Zamestnanci odišli a zostal tam len pán Namakawa a Nichkhun, Onew, DongWoon a Minho.
"Čo sa deje pán Namakawa?".

YeSung si sadol aj s ostatnými naproti pánovi Namakawovi.

"Viete o tom, že sa začína nový školský rok. Tento rok sem prídu štyri dievčatá a chcem aby ste vy spoznali dievčatá. Keď sa vám budú pozdávať a budete vedieť, že oni sú tie pravé pre kariéru pôjdu ďalej ale ak nie ich kariéra skončí".

DongWoon zdvihol ruku. Pán Namakawa sa usmial a pozrel na členov.

"Takže to znamená, že ich osud je v našich rukách".

"Áno presne tak. Chcem aby ste vy bolí tí čo budú mať v rukách osud iných ľudí".

"Toto je tá úloha čo ste nám ju dali pred našim debutom?".

"Pamätáš si to Onew. Myslel som si, že ste na to zabudli".

"A čo sa stane keby sa náhodou niekto z členov do jedného z dievčat zamiluje?".

"My vám nič nespravíme ale čo s tým spravia vaši fanúšikovia a noviny. Ako budete postupovať, keď budú v novinách ešte pred svojim debutom. Ale má to jednu podmienku".

"Podmienku?".

Minho sa pozrel na chalanov. Všetci v miestnosti prehltli.

"Tá podmienka je, že dievčatá nemôžu vedieť, čo robíte. Lebo ak áno. Všetko sa skončí a vy ste úlohu nesplnili".

"Ale pán Namakawa nie je to náhodou využívanie?".

"Nie nebude, keď nikto to nebude vedieť. Zostane to medzi nami. A ešte aby som nezabudol pamätajte sú tu ešte členovia. Dievčatá prídu o dva dni. Tak sa pripravte na to. Dovidenia chlapci. Uvidíme sa na otváraní nového školského roka".

Odišiel chalani tam zostali sedieť. Pozerali sa na dvere ktorými odišiel.

"YeSung povedal, že na otvorení školského roka".

"Onew povedal, že máme osud iných ľudí v našich rukách".

"DongWoon povedal, že ich máme spoznať".

"Minho myslel to vážne?".

Do zasadačky vstúpila Hye-jung. Uvidela ich a zatvárila sa dosť prekvapene.

"Takže už vám to povedal vedela som, že na to pôjde takto. Ale chcem vás upozorniť na to, že ak si ich obľúbim a oni zistia čo ste robili tak vás zabijem je vám to jasné".

"Ale Hye-jung toto nemyslíš vážne. Veď teraz sme zahnaný do kúta. Čo máme robiť?".

Sadla si rovno pred nich. Tašku si položila na stôl. Ruky si položila na stôl.

" Na toto mám len jedno pravidla takže v žiadnom prípade sa nemôžete zamilovať. Lebo ak sa zamilujete a oni by zistili pravdu bude to pre vás o sto krát horšie. Budú trpieť oni a budete trpieť aj vy. Správne sa rozhodnite vo vašich rukách bude celý váš život".

Pohladkala chalanov po vlasoch. Usmiala sa.

"Tak pohyb chalani ideme na zákusok nechcem aby ste tu trpeli aj tak o dva dni sa začína nový školský rok a ja už teraz začínam mať obavy".

"Ja ich už mám teraz. Hye-jung ty budeš asi prvá kto ich uvidí tak potom nám povieš čo majú oblečené?".

"Samozrejme, že vám poviem. Tak poďme ideme".

Lusi sedela v kuchyni a rozmýšľala ako bude na novej škole a aký bude prvý deň.

" Ocko? Ako má byť v Kórei?".

" Teraz ako sa pozerám hlásia 23 stupňov".

" Takže si môžem dať šaty?".

" Nie".

" Tak si nedám".

Postavila sa zo stoličky a išla rýchlo do izby sa prezliecť. Obliekla si čiernu blúzku ktorá zvýrazňovala jej štíhlu postavu. Šedé úzke nohavice s čiernym opaskom a hnedé topánky. A samozrejme aby ladila tak aj hnedo-biely klobúk. Biely prívesok na krk a je vybavená.

Kufre rýchlo zniesla dole do predsiene. Zobrala si telefón.
" Tak ideme o hodinu a pól nám ide lietadlo a prisahám, že, keď ho nestihnem tak ste mŕtvy".
" Dobre Lusi už ideme. Karin počkám ťa v aute".
"Dobre miláčik".
Karin sa postavila vedľa.
"Toto sa mi na ňom páči. Som rada, že s ním budem do konca života".
"Ja som s ním od začiatku môjho a nesťažujem sa".
Zasmiali sa nad sebou a ním a išli hneď do auta aby všetko stihli. Už teraz bola nervózna a to ešte nie je ani na letisku. Bude pokojnejšia, keď už tam bude s nimi.
"Nervózna sestrička?".
"Iba možno trošku. Ale bude lepšie, keď budem s dievčatami".
"Tak to som veľmi rád. Keď budeš prežívať divné obdobie budem tam s tebou ako vždy".
" To som rada ale prosím už si môžeš pohnúť chcem to lietadlo stihnúť a musím sa stretnúť ešte s dievčatami".
Reiko dolaďovala posledné detaily vo svojej izbe. Mala už všetko pripravené len ešte nebola ani oblečená ani umytá. Najprv chcela ísť do sprchy a potom sa najesť. Aj tak letisko mali od domu 20 minút takže to stihne. A keby aj nie. Tak to bude riešiť potom. Teraz sa musí ísť umyť a najesť. Dala si sprchu na prebudenie. Natrela sa kokosovým telovým mliekom. Vysušila si vlasy a rýchlo išla do kuchyne. Do misky si dala vločky s mliekom a rýchlo do izby. Najprv si obliekla tenké silonky a potom aj čiernu sukňu. Nakoniec telové tričko a samozrejme aj sako a telovú čelenku do vlasov. Zakončila to čiernymi topánkami.
Dojedla vločky a položila ich na stôl pozrela sa na seba a zapískala si.
"Vyzerám veľmi dobre. Dúfam, že nebudem vyzerať ako nejaká mamička v tridsiatke".
" Nevyzeráš ako mamička v tridsiatke miláčik. Si krásna ako vždy".
" Zase som si hovorila pre seba ocko? Vedela som to ale aj tak musím sa pozrieť na seba či dobre vyzerám".
"Čoho sa bojíš? Nemáš sa čoho báť. A keby niečo je tam Lusi a Ayumi".
" Ocko prestaň prosím ťa".
"Prepáč ale lepšie sa to nevedelo povedať. Ale ja tie dievčatá mám rada. Nechcel som ich uraziť".
" To im poviem ocko. Že ich takto berieš. Len si počkaj".
"Prepáč mi to. Tak poď ideme sa objímať potom mi odídeš a budem smutný".
" Budeš mať maminu pri sebe ocko a keby niečo tak existuje ešte skype".
"Nerob Reiko lebo nebudeš dostávať vreckové".
Pozrela sa na neho prísnym pohľadom a on sa pre istotu na ňu usmial.
" Idem dať kufre do auta a potom sa vrátim. A ty si niečo ešte porob".
"Samozrejme ale idem ty pomôcť aby si nenadával aké máš deti. A potom to budeš hovoriť aj mojim deťom".
Otec zobral dva kufre a a Reiko jeden veľký a pár menších.
Ayumi čakala na letisku s rodičmi a bratmi.
" Ja som vám to hovoril, že tu budeme skoro ale vy nie. Že nestihneme to a chudák Ayumi tu musí čakať".
" Soo Joon zavri si zobák a sadni si na stoličku lebo ťa zabijem".
" Dobre Sam Dong".
Ayumi si sadla na stoličku. Vytiahla si MP4 a radšej išla počúvať. Nechcela vedieť ako sa jej bratia hádajú. Má ich 3 tak jej to stačí.
"Tebe bude dobre. Nebudeš tu s týmito indivíduami. A ja budem".
" A tá prihláška do Ameriky?".
" Nevyšlo to ako som očakával. Chýbalo mi pár bodov a mal by som to. Mal som sa viac snažiť".
" Nebuď taký Kai. Nabudúce budeš lepší".
" Ale teraz som rád, že si to aspoň ty dokázala".
" Si môj poklad Kai. Ďakujem".
Pozrel sa na ňu. Ona si položila MP4 a pozrela sa na brata.
" Čo sa deje?".
" Si nejaká pekná. Páčiš sa mi sestrička".
Pozrela sa na seba. Mala na sebe fialové šaty s kožušinkou. Samozrejme aj rukavice. Aby jej nebola zima na ruky. Má studené ruky po mame. Čierne legíny a samozrejme čižmy. Vlasy si dala do culíku a ofinku na čele.
"Nebudem vyzerať nejako divne? Nechcem urobiť na seba nejako veľký dojem hneď prvý deň".
"Neboj sa. Budeš úplne úžasná a keby niečo tak sa nedaj a ukáž kto je tu pán".
"Dobre. Uvidíme, keď tam budeme".
" A hlavne pokoj áno".
" Samozrejme. A nebudem sa nejako šetriť. Budete na mňa pyšný".
Rin čakala už pred autom aj so štyrmi veľkými kuframi. Nedočkavo klopala nohou na chodníku. Aby sa konečne pohli. Lebo to už nebudú stíhať.
"No konečne to vám teda trvalo. Myslela som si, že tu zapustím korene".
"Prepáč ale poznáš svoju mamu. Opatrná a veľmi starostlivý žena. To má po nej Reiko ale ty si našťastie po mne".
Keď chcela nastúpiť niekto ju zastavil. Bola to mama.
" Miláčik to má čo na sebe?".
Pozrela sa na seba. Mala na sebe čierne legíny. Dlhé slabo čierne tričko. S čiernou mašľou ako opasok a samozrejme topánky na podpätkoch. Nechala si voľne rozpustené vlasy.
"Vypadá to strašne?".
" Nie miláčik vyzeráš úžasne. Ako vždy. Nájdeš tam určite nejakú lásku. Tú sú samí sprostý chalani".
"Mami od kedy máš takýto názor?".
"Od včera a pevne verím v tvoje rozhodnutia. Miláčik".
"Ďakujem. A keby niečo budeš na telefóne?".
" Pre vás tu budeme vždycky. Tak poďme aby sme to stihli".
Všetci nasadli do auta. Prišli tam presne čas. Rin nemala s toho začiatku bohvieako dobrý pocit. Keď tam už konečne boli. Pocítila tú úľavu, že už nie je sama. Boli tam oni a hneď bola kľudnejšia. Usmiala sa na nich. Uvidela Ayumi, Lusi a ich rodiny.
"Ahojte moje babenky".
" Ahojte Rin, Reiko".
"Ahoj Ayumi".
Všetky sa zvítali. Objali sa, vybozkávali sa. A samozrejme sa zvítali aj s rodičmi.
Rin sa pozrela čas. Najprv sa pozrela na hodiny a potom na čas kedy odlietajú.
"Nechcem byť zlá ale o desať minút nám ide lietadlo".
Všetci sa rozlúčili. Baby rýchlo nastúpili do lietadla. A nový smer bol Južná Kórea.
Pokračovanie nabudúce.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama