Tak vitajte na našom blogu :) Prajeme príjemný zážitok :3

Smer Kórea tretia časť

25. srpna 2011 v 18:12 | Ayumi
Ayumi išla rýchlo za tými dievčatami. Snažila sa ich zastaviť. Tak rýchlo bežala až sa postavila pred nimi.
"Ahoj počula som ako sa rozprávate o nováčikoch?".
"A ty si kto?".
" Ja som sestra jedného z 3.RST".
"A čo sa deje s nováčikmi. Brat mi to nechcel povedať tak sa pýtam vás boli by ste také láskavé a povedali mi to?".
"Samozrejme. Prvý deň Jessica otestuje psychiku daného objektu?".
" Jessica? Objekt?".

" Jessica je najkrajšie a najtalentovanejšie dievča na škole. Objekt je vždy jeden nováčik na škole".
"Potom, keď sa rozhodne či to má cenu začne ho ponižovať pred celou škole a, keď vie, že nemá šancu dá daní objekt na jej stranu. Jessica je schopná aby celá škola daný objekt nenávidela alebo zbožňovala".
" A, keď sa jej niekto postaví?".
" Jessice sa ešte nikto nepostavil. Ale jedno ti povieme Jessica si váži najme 4 ročník. Keď niekto dokáže aby 4 ročník bol na jej strane Jessica sa stiahne a prejaví svoju porážku. Ale to sa nikdy nestalo".
"Ďakujem".
Už chcela odísť ale zastavili ju.
" Hej ty. Odkáž jej alebo im nech si dávajú pozor lebo pri Jessice sa im to vypomstí".
"Dobre odkážem. A mimochodom sú nejaké pravidlá aby niekto zapadol?".
"Keď Jessice všetko splní tak nie. Ale ak sa jej postaví niekto tak bude mať problém".
Ayumi išla za dievčatami aby im povedala novinky. Dievčatá tam už stáli.
"Kto to bol?".
"Baby z našej budúcej školy".
"Ako? Kto to bol?".
" To je jedno ale musím vás upozorniť, že to nebude ľahké ako sme si mysleli".
" Tak mi to vieme Ayumi! Nie sme hlúpe".
"Ježiš ale tak to nemyslím myslím to inak. Takže cez film som počula, že sa bavia o nás no aspoň si myslím, že sa bavili o nás. A ja som sa išla spýtať ako je na našej škole. Povedali, že je tam jedno dievča ktoré je najtalentovanejšie a najlepšie a najkrajšie či ako to povedali. A, že vlastne ona určuje všetko. Dokáže aby ľudia daného človeka nenávideli alebo milovali".
"Vieš čo Ayumi? Vieš potešiť človeka. Takto si nám teda nepomohla".
" Ale Lusi ja vám to chcem povedať aby ste boli pripravené rozumiete mi?".
" Lusi? Ayumi má pravdu. Nech sa na to radšej pripravíme než to zažijeme bez varovania".
"Pripravíme veď pozajtra odlietame? Ako sa na to mám pripraviť?".
Všetky boli nervózne ale až na Ayumi. Tá sa dokáže o seba postarať ale musí sa upokojiť aby baby boli na ňu pyšné.
"Nad čím rozmýšľaš Ayumi?".
" Nad čím rozmýšľaš?".
Baby sa na ňu pozreli.
" Čo, keď nejako vybuchnem a všetci budú proti mne? Alebo čo, keď budú vám robiť zle?".
" Ayumi my to zvládneme a o teba sa nebojíme. Neboj sa a keby niečo tak si spravíš meno. A budeš na celej škole slávna".
"Tak to ste ma potešili".
" Alebo si nájdeš nejakého priateľa alebo budeš lepšia než tá Jessica".
"Alebo budeme mať debut a Jessica ty bude závidieť".
"Teraz ste ma úplne zničili".
Ľahla si na gauč pred kinom. Dievčatá si sadla vedľa nej.
" Tak teraz dámy. Musíme to zvládnuť lebo ak nie tak musíme mať nejaké plány A a B".
Reiko pozrela na Lusi. Lusi zase na Rin. A chudák Ayumi bola ako sfetovaná veverička. Bez energie.
" Baby? Už viem ako sa cíti sfetovaná veverička".
Začali sa rehotať ako zmyslov zbavené. Len Ayumi sa nesmiala.
" HaHaHa idem domov uvidíme sa na letisku".
Nestihli nič povedať a už jej nebolo.
"Čo je s ňou?".
Lusi sa smutne pozrela smerom kde bola pred chvíľou Ayumi.
"Neboj prejde ju to a keby nie povie nám čo sa deje".
"Asi máte pravdu. Tak ideme domov? Musíme sa zbaliť aby sme všetko stihli aj tak u nás idú všetci do Kórei".
"Tak sa mi nechce ale teším sa na to. Kedy sa uvidíme?".
" Asi na letisku to bude najlepšie čo vy na to?".
"Dobre ale predtým zavoláme Ayumi".
" Ja jej zavolám".
Rin zdvihla ruku aby vedeli o nej. Usmiala sa. Niečo započula.
" Počujete to? Zase ako keby nás fotili".
Pozerali sa všade kde by to mohli vidieť ale bolo tam veľa ľudí takže ich šanca, že by niečo videli by boli minimálne.
Ayumi sedela v izbe a pozerala na stenu. Hádzala si loptičku. Kufre boli otvorené a nič v nich nebolo. Keď máte sen na dosah neviete čo máte robiť. Len tam tak sedieť a pozerať. Počula klopanie na dvere.
" Keď ste ktokoľvek choďte mi kúpiť čokoládu a potom príďte".
Uvidela ruku vo svojich dverách a v ruke bola čokoláda.
"Pripravil som sa Ayumi čo sa deje?".
" Ale nič len mám taký divný pocit, že nebudeme nejako obľúbené a budeme odvrhnuté ale najme sa bojím Jessici".
"Prosím ťa Ayumi nie si náhodou ty tá ktorá musí mať posledné slovo a nie si ty tá náhodou kto dá tomu čo má blbé slovo na pusu".
"Nie. Nie som to ja. Ale keby som to bola ja tak by som nebola takáto nervózna. A nebála by som sa každej prekážky ktorá sa mi postaví do cesty".
"Ale prosím ťa. Nechcela si vidieť náhodou Thundera? A tie slová typu " Thunder zamiluješ sa do mňa" alebo " Chcem ťa milovať".
" To som bola mála Jun Pyo".
" Vážne a mala si bola aj pred rokom?".
" Samozrejme teraz som vyspelejšia ako pred rokom".
"Hlavne sa neboj ségra nechápem čo sa bojíš. Vlastne nemáš sa čoho báť. Ideš iba do nového sveta a školy a bytu a proste všetko bude nové".
" Pomohol si mi. Choď už ale bez čokolády. Tu mi tu nechaj".
Usmial sa hodil jej čokoládu na posteľ a odišiel.
Reiko sedela na toalete a pozerala na plagát SHINee. Najme na Onewa.
"Ach Onew pozri si na mojom záchode a si pekne na dverách. To som ti dobrý osud dala, že? Ale pozajtra prídem do Kórei a stretneme sa hlavne sa neboj a potom sa uvidí ako to všetko dopadne. A neboj sa o mňa zvládnem to".
Na toalete zostala ďalších 10 minút. Po konečnom výsledku sa konečne vyteperila s toalety. Umyla si ruky a konečne sa začala baliť. Do jedného kufra si dala všetko na spev a tanec a maličkosti. Do druhého si dala spodné prádlo, ponožky, tielka, nohavice, krátke nohavice. Do tretieho kufra si dala džínsy, svetre, topánky, učebnice, nabíjačku a všetky malé nepodstatné veci. Pozrela sa na telefón a bolo trištvrte na 2.
"Koľko! Veď nemáš zbalené ani polovicu vecí! Idem sa pozrieť na Rin ako ona pokračuje".
Vstala a zamierila si to do izby Rin. Opatrne zaklopala keby náhodou spala. Ale opak bol pravdou.
" Ešte nespíš?".
" Nie nemohla som zaspať. Vieš balím sa a nechcem nič zabudnúť alebo sa ponáhľať v Deň D. A ty čo nespíš?".
"Veď vieš mám toho veľa a nechcem si nič zabudnúť a pekne si upratujem".
"Bojíš sa, že".
" Samozrejme, že sa bojím nikdy som nemala väčšiu starosť než teraz".
"To zvládneme Rin neboj sa a keby niečo tak môžeme ísť ešte domov".
Reiko si sadla na posteľ vedľa Rin. Objala ju.
"Neboj mi to zvládneme a prekonáme".
" Sestrička cítim sa ako keby som umierala. Tak prestaň. Chceš zomrieť?".
Lusi sedela na balkóne a držala v rukách obal s cigariet. Rozmýšľala nad zmenami ktoré prídu po príchode do Kórei. Nová škola, priatelia, byt viacej povinností. Všetko čo má tu už v Kórei mať nebude. Dnes sa chce zbaviť všetkého čo je spojené s jej minulosťou. Chce mať pri sebe rodinu a priateľov a to jej stačí do Kórei.
"Nad čím rozmýšľaš?".
" Nad všetkým čo som doteraz robila. Urobím čiaru nad svojim životom a bude všetko v poriadku. Hlavne sa neboj".
" Mama by ti dala lepšiu radu než ti dám ja teraz miláčik ale nič s tým nenarobím".
"Mama dáva na mňa pozor ocko. To je hlavné a ja chcem aby vždy bola pri mne nič viac ".
"Hej o čom sa baví moja rodina a ja pri tom chýbam?".
"O mame".
" Jáj tak to je nejaká divná téma. A ináč aby som nezabudol našiel som pre nás byt otec. Takže sa potom pôjdeme na neho pozrieť".
" Kan Gon a odkiaľ máš peniaze?".
"Šporil som si na takúto situáciu. Veď ma poznáš".
" My ťa poznáme veľmi dobre Kan Gon".
Obidvaja sa pozreli na neho.
" Ale no tak".
" Choďte už spať idem si aj ja ľahnúť".
Všetci odišli. Lusi si ľahla do postele a zaspala s obavami.
Pokračovanie nabudúce.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama