Tak vitajte na našom blogu :) Prajeme príjemný zážitok :3

Smer Kórea trinásta časť

27. srpna 2011 v 13:14 | Ayumi
Smer Kórea 13
Už tu bol deň D. Detská z školy sa pripravovali na ten veľký deň. Nikto netušil, že týmto okamihom sa im zmení život od základov. Spoja sa ich myšlienky, pocity a talenty. Ráno sa v triedach pripravovali triedny učitelia na privítanie svojich študentov. Trieda číslo 809 bola pripravená pre 1.A. Veľká trieda s pätnástimi lavicami, veľkými oknami, skrinkami s menami. V laviciach sedeli slávne chlapčenské skupiny z Kórei. Ako napríklad Lee Sung Jong, L, Sung Gyu, Sungmin, Ryewook, Kyuhyun, Kim Hyun Joong, Park Jung Min, Taeyang, Seungri, DongWoon, YoSeob a Kikwang. Triedna učiteľka pozná každého jedného člena skupín. Uprene sa na nich pozerala vzdala to po dvoch minútach čo boli ticho.

"Čo s tým budete robiť? Budete ich ignorovať alebo ich prijmete ako rovnocenných?".
"Uvidíme podľa toho ako sa budú oni chovať. A potom sa uvidí".
"Toto myslíte naozaj? Chcete to naozaj urobiť? Čo tým dosiahnete?".
"A prečo to každý od nás požaduje? Nemôžeme sa mi rozhodnúť ako sa budeme správať? Veď sú to obyčajný tínedžeri ktorý budú kričať čo len nás uvidia".
"Naozaj! A ty si potom čo L? Aj ty si tínedžeri nemýlim sa náhodou?".
"Ale pani profesorka".
Smutne sa na nich pozrela potom si sadla za stôl a pozerala sa na nich.
"A musíme sa s nimi rozprávať? Nemôžeme sa medzi sebou len tak rozprávať?".
Postavila sa pred Kim Hyun Joonga Zobrala si zošit čo tam mal položený a poriadne ho trafila po hlave.
"Vy rozumiete čo hovorím? Alebo ste nahluchlý? Počúvali ste ma vôbec za tie roky čo som vás učila?".
"Áno samozrejme, že sme počúvali ale nezdá sa ti ako keby od nás očakávali, že budeme sa s nimi rozprávať alebo dokonca byť s nimi priateľmi".
"Viete čo toto nemá vôbec žiadny význam choďte na raňajky uvidíme sa na poriadnom vyučovaní. Dovidenia".
Postavili sa a odišli. Sadla si za stôl. Zo šuflíka si vybrala minerálku a poriadne si z nej odpila.
Do triedy vstúpil učiteľ angličtiny. Keď videl ustráchanú kolegyňu hneď vedel, že sa niečo stalo.
Sadol si na stôl. Ona sa na neho pozrela. Zobrala si noviny a tresla ho po zadku.
"Zlez z môjho stola".
"Ale s časti majú pravdu Hye-jung".
"Nezaújma ma to. Kedy už dospejú".
"Oni už dávno dospeli. Keby nedospeli tak by neboli tam kde sú".
"Veď uvidíme ako sa to bude vyvíjať".
Z izby sa ozýval smiech. Dievčatá sa zabávali na Ayumi a Lusi. Ktoré samozrejme robili blbosti hodné päť ročného dieťaťa. Boli tam samozrejme aj ich nové spolubývajúce Rae Seok a Mayuko.
"Vy sa nebojíte začiatku nového roka?".
Rae Seok sa snažila upokojiť. Keby sa smiala ešte viac tak by to nedopadlo veľmi dobre.
"To nie je tak, že by sme sa báli len sme strašne nervózne. A neviem ako by to dopadlo keby sme sa začali báť. Proste berieme to ako samozrejmosť. Nepodali sme sem prihlášky aby sme skonštatovali, že sa bojíme".
Všetky sa udivene pozreli na Lusi. Nemohli uveriť, že niečo takéto vypustila z úst.
"Nemáš horúčku dievča?".
Pozrela sa na ňu tým spôsobom "haha zasmiala som sa". Rin sa na ňu len jemne usmiala aby ju moc silno nebuchla.
"Máš šťastie dievča, že mám dobrú náladu".
"Ja ďakujem každý deň za tvoju dobrú náladu".
Zazvonil telefón na znak toho, že je už čas pripravovať na ten veľký deň.
Reiko sa postavila na nohy. Donútila dievčatá aby sa konečne postavili a odcupotali do kúpelní.
"Dobre dievčatá tak pekne choďte do svojich izieb a potom sa uvidíme na chodbe. Tak ideme preč dievčatá. Dovidenia. Ľúbim vás papa".
Slušne ich vyhodila z izby. Zavrela za nimi dvere a usmiala sa na dievčatá.
"Tak dievčatá ideme na to. Ktorá ide prvá do sprchy?".
"Pôjdem ja. Aj tak keby som išla posledná nestíhala by som".
Ayumi sa usmiala na Rae Seok.
"Potom pôjdem ja, a posledná môžeš ísť ty Reiko".
Rae seok si zobrala uterák a vybrala sa do kúpeľne. Netrvalo jej to ani 20 minút a už vyšla von. Ayumi len lenivo ležala na posteli a pozerala sa na čerstvo umytú Rae Seok(toto nemalo vyznieť úchylne xD).
"Tak a teraz môžeš ísť ty".
ukázala prstom na Ayumi. Tá sa lenivo postavilo a vybrala sa do kúpeľne. Nechcelo sa jej modlikať tak sa rýchlo osprchovala a pustila tam Reiko.
V triede číslo 204 sa rozoberala veľmi dôležitá téma. Zasadací poriadok. V triede sedel JunHyung, DooJoon, HyunSeung, JaeJin, MinHwan, Minho, Taemin, Key, YeSung, Leeteuk, DongHae, Eli, Zin a EunHyuk.
"Tak kto chce s kým sedieť? Nemusíte sa biť chalani o miesta je ich tu dosť".
"A nemôžeme sedieť spolu a nováčikovia spolu?".
"Nie nemôžete chcem aby nemali toho veľa a mohli to tu v pokoji zvládať. Tak, keď nechcete tak vás posadím sama a potom neberiem na to ohľad".
Všetci začali protestovať ale profesorka ich rázne umlčala.
"Tak ideme na to. Maki bude z HyunSeungom, Rae Seok bude s MinHwanom, Seun Yeon z Elim, Rin z Keyom a Ayumi môže byť s Leeteukom. Vyhovuje?".
"Tak nemáme na výber. Musíme sa s tým zmieriť".
"Som rada, že to akceptujete. Dúfam, že dievčatá prijmete s pochopením".
"Dievčatá!".
Pri predstave, že chalani budú s dievčatami sa striasli. Po dobu 2 rokov neboli v poriadnom kontakte s dievčatami a teraz toto. Fanúšičky samozrejme nerátali to bolo úplne niečo iné.
"Dobre zlatíčka. Uvidíme sa na prvej hodine dovidenia".
Rozlúčili sa. Keď už boli pri dverách učiteľka ich zastavila.
"Aby som nezabudla. Dúfam, že budete milý a pravý džentlmeni".
"Nebojte sa. Budeme milý a pravý džentlmeni".
Zasmiala sa. Keď odišli poupratovala po nich. Zamkla trieda a vybrala sa do kabinetu.
Sunshine, Seul Min, Maki a EunRin sedeli pred jedálnou. Keď už boli dostatočne najedené len tam tak odpočívali na chodbe.
"EunRin kedy sa nám to začína vyučovanie?".
"Okolo 10tej hodiny myslím".
"Vidíte keby som ju nemala tak sa normálne stratím. Takéhoto človeka nenájdete len tak na ulici, že?".
Pozrela sa pri tom na svoju kamarátku. A sladko sa usmiala.
"Tak to ti teda verím Maki. Ľudia sú v tomto veľmi dôležitý ako napríklad moja dobrá kamarátka Sunshine".
Usmiala sa pri tom.
" keď sa to zoberie aj z inej stránky je to veľmi dobré, že máme také kamarátky. Čo by sme bez nich robili".
"Vidíš taký istý názor mám aj ja. Ja som vedela, že je niekde moja spriaznená duša. Som rada, že som na takú dušu narazila".
"Ále prosím ťa niekde ešte existujú také duše. Neboj sa nájdeš ich".
"Ďakujem za úprimnosť. Som rada, že sme sa spoznali".
Obidve sa objali. Pri tom ako to Seul Min a EunRin videli nevedeli čo majú s tým robiť. Len tak si pozreli všetky oznamy čo videli na nástenke. Jeden EunRin zaujal.
"Seul Min pozri sa na tento oznam".
Prstom prebehla po ozname. A nahlas ho prečítala.
"Dňa 24. Augusta sa uskutoční na škole. Súťaž amatérskych skupín. Ktokoľvek sa môže prihlásiť u svojich triednych učiteľov. Hlavná výhra je účinkovanie na Music Bank, Music Core a Inikigayo".
"Toto musíme potom povedať dievčatám".
"Ale až potom, keď budeme mať voľný čas. Lebo vieš aké je to teraz".
"Ale musíme im to povedať. Nemôžeme im to nepovedať bolo by to veľmi nefér a nepomohli by sme si s tým".
"Áno ja viem. Nie som až taká sprostá. Ideme do izby potom sa stretneme na otvorení školského roka. Dobre?".
"Hej samozrejme. Tak sa majte veľmi pekne. Uvidíme sa potom".
Seul Min vytrhla Sunshine z objímania. Pri odchode zakývala dievčatám ktoré ostali na chodbe.
HaWon stála na prázdnym listom a rozmýšľala čo by mal jej prvý text obsahovať. Vedela, že všetky skupiny píšu o láske ale ona nemala zatiaľ nejako veľa spoločné s láskou. Chcela aby jej text bol niečím výnimočným chce sa s tým podeliť. Zatiaľ tie posledné texty boli myšlienky a pocity ale nie niečo výnimočné. Chce aby bola na ňu Mi Yeon pyšná. Nechce zaostať musí dokázať, že aj ona niečo dokáže.
Mi Yeon stále na ňu pozerala. Chcela vedieť nad čím rozmýšľa. Ale nechcela ju vyrušovať. Nič nerobila len si sadla na posteľ a pozorovala HaWon ako sa s tým trápi. Chcela aj ona niečo robiť ale nič sa jej nechcelo. Tak sa tam len posadila a pozorovala ju. Po pár minútach ju to omrzelo a rozhodla sa, že urobí niečo užitočné. Začala si upratovať svoje veci. Keď ju to nebavilo sadla si za HaWon a pozerala čo tam napísala. Bola zvedavá čo je tam ale, keď sa lepšie pozrela nič tam nevidela.
"Neboj sa to zvládneš. Máš na to veľa času neboj sa".
Hodila prázdne listy na zem a oprela sa o svoju milovanú kamarátku. Zhlboka sa nadýchla a smutne sa pozrela na fotku HongKiho v rámčeku.
"Ja ťa tak obdivujem. Vždy napíšeš perfektný text na pesničku ale ja nie. Chcela by som mať aspoň kúsok tvojho talentu".
Pobozkala fotku a vrátila sa naspäť do svojho obyčajného sveta. Usmiala sa.
"Dobre tak ja už som normálna sľubujem, a keby aj niečo si tu iba ty takže sa nejako nestrápnim".
"Nikto tu nie je normálny. Len ty si niečo viac ako nenormálna. Ty sa rozprávaš s fotkami".
"No tak niekto sa rozpráva so psom a ja sa rozprávam s fotkami. Nevadí ti to?".
"Keby mi to vadilo povedala by som ti to ale mne to newadí".
"Si kamarátka".
HaWon ju silno objala. Na znak vďaky. Vedeli, že sa bude začínať školský rok tak sa na to musia aj poriadne pripraviť.
Pokračovanie nabudúce.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama